DAGMAR je riaditeľka a zároveň aj učiteľka s takmer 30 ročnou praxou v materskej škole. Vždy hľadá spôsob na vyriešenie problému a zlepšenia podmienok v predškolskom prostredí.
DANA je učiteľka spolopracujúca s Dagmar, má 25 ročnú prax v materskej škole. Je otvorená a vždy sa zaujíma o inovácie vo svojej profesii.
Ich príbeh v rámci P2G:
V čase, keď sme sa zapojili do projektu, bol Oliver v našej triede štyri roky. Prvé tri roky mal často absencie, bol chorý alebo keď nechcel prísť do materskej školy, jeho matka ho jednoducho nepriniesla. Bola na rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom. Ale minulý rok začala pracovať a Oliver jednoducho nemal na výber. Musel ísť do materskej školy. Tento stav sa odrazil v jeho správaní: „Musím tu byť, musím to tu vydržať.“ Zobral to ako nevyhnutné zlo, ktoré musel prežiť. Nezaujímali ho hry a ťažko komunikoval s deťmi a dospelými. Nebol agresívny, ale skôr apatický a často uplakaný. Sedel a sledoval deti z diaľky, a keď boli hlučné, zakryl si uši. Odpovedal na hry a činnosti, ktoré mu boli ponúknuté spôsobom ako napr.: „Nechcem hrať, ani robiť nič. Budem tu sedieť a čakať na moju mamu. “ Izoloval sa od detí, dospelých a prostredia.
Preto prvým slovom, ktorým sme ho charakterizovali bola IZOLÁCIA. Vytvoril si svoj vlastný svet, kde bol iba sám,l izolovaný od ostatných. A utekal do svojho sveta. Druhé slovo, ktoré ho charakterizovalo, bolo ÚNIK. Zdalo sa, že miluje príbehy o Spidermanovi, Hulkovi, kapitánovi Amerike, Batmanovi, duchoch a zombie. Reprodukoval celé dialógy z animovanej série a predstieral, že je jednou z vyššie uvedených postáv. Ale hral sa sám. Tretie slovo bolo OSAMELOSŤ. Nechcel sa pridať do skupiny hrajúcich sa detí, len ich pozoroval, ale bez akéhokoľvek záujmu.
Naším cieľom bolo ho začleniť do skupiny detí. Uvedomili sme si, že je potrebné najskôr si s ním vybudovať citlivý vzťah a zhodli sme sa, že to je to, čo sme očakávali od projektu P2G v prípade Olivera.
Počas vzťahových hier, v ktorých dieťa prevzalo vedenie hry, sme nadviazali užší vzťah s Oliverom. Bolo vidieť, že Oliver sa cíti dobre ako vedúci hry. Občas sa k nám pridali ďalšie deti a v tom čase sa jeho radosť z vodcovstva stala ešte zreteľnejšou. Postupom času sa prejavila zmena v Oliverovom správaní – prestal sa uzatvárať vo svojom vlastnom svete, začal sa hrať s deťmi a naviac dokonca zohrával úlohu vodcu v mnohých hrách. Uvedomili sme si, že v zmysle teoretických východísk P2G a prostredníctvom jednotlivých krokov navrhnutého programu je možné vybudovať citlivý vzťah s dieťaťom, čo vedie k minimalizácii jeho nevhodného správania. Ako sme už uviedli na začiatku, Oliver bol v triede tri roky a dovtedy sme nenašli vhodné postupy, ako mu pomôcť. Na začiatku implementácie P2G sme mali pochybnosti, či správne postupujeme, takže sme si overovali naše reakcie v relačných hrách a spočiatku sa nám zdala situácia niekedy neprirodzená. Avšak, so zmenou Oliverovho správania a zvyšujúcimi sa našimi skúsenosťami sme sa začali cítiť pohodlnejšie a sebavedome pri hrových aktivitách.
Dopad P2G bol vynikajúci, Oliver sa stal sebavedomým a nezávislým chlapcom, ktorý už nemá problém so zapojením sa do skupiny detí. A sme z toho veľmi spokojní. Dnes je Oliver prvákom na základnej škole, stále nás navštevuje v materskej škole a delí sa o svoje zážitky s nami. Oliverov prípad nás presvedčil, že program P2G je tým správnym spôsobom, ako vybudovať senzitívny vzťah s dieťaťom, a je správnym nástrojom na prevenciu, ako aj na intervenciu v prípade nevhodného správania – podporou pre deti a učiteľov.
Dagmar and Dana príbeh Stiahnuť