Pomenujte emócie a pocity dieťaťa, keď sa spolu hráte. Venujte pozornosť tomu, čo dieťa hovorí, ale tiež aj jeho výrazu tváre a gestike (verbálne a neverbálne signály). Dôležité sú pozitívne aj negatívne skúsenosti a pocity.
Príklad: dieťa nadšene hovorí: „Mám nový bicykel.“ Potom môžete povedať: „Všimol som si, že si rád, že máš nový bicykel.“
Príklad: dieťa vám smutne povie, že jeho pes je chorý. Môžete povedať: „Zdá sa, že ťa to znepokojuje.“
Je tiež zaujímavé opísať správanie, keď sa prejavia emócie prekvapenia, entuziazmu, frustrácie, alebo ak im nerozumiete.
Popisovanie zážitkov a pocitov dieťaťa (detí) je niečo, čo by ste mali robiť / precvičovať počas celého dňa v predškolskom zariadení. Môžete tiež vyjadriť svoje vlastné pocity nadšenia, prekvapenia alebo sklamania, ak sa vám v hre niečo nepodarí.
Následne si môžete pozrieť fragmenty videí, v ktorých učitelia nášho projektu pozorujú správanie detí vo svojej triede.
Tieto videá sú financované grantom EU Erasmus+. Za obsah zodpovedajú autori.
“Padajúce dieliky”
Učiteľka Alberta a Melissa sa hrajú s geometrickými tvarmi. Niektoré hracie dieliky padli a Melissa sa smeje. Alberta verbálne pomenúva jej emocionálny stav.
Všímate si, ako sú učiteľka a dieťa naladené, a tú radosť prameniacu z tejto výmeny? Ako Alberta postupne verbálne opisuje emocionálny stav Melissy, dieťa sa zdá byť čoraz spokojnejšie. Niečo, čo sa pokazilo (hracie dieliky padli), sa stáva zdrojom hravosti a pohody.
“(Z)lepená príšera”
Učiteľka Alberta a Rodrigo robia koláž. Rodrigo zdvihne prst a ukazuje Alberte, že príšeru potrel lepidlom. Pozorujúc výraz jeho tváre, Alberta pomenúva prejavy smútku dieťaťa, ale tiež mu pomáha pochopiť, že existuje riešenie toho, čo mu spôsobilo smútok.
Zaznamenali ste na začiatku videa skutočnosť, že Rodrigo spontánne vyjadruje smútok nad tým, že spolužiačka je chorá? Pri opisovaní pocitov detí si deti viac uvedomujú svoje emocionálne zážitky a sú schopnejšie o nich komunikovať.
“Koláž”
Pri dokončovaní kreácie z plastu, Rodrigo prejavuje svoje nadšenie prostredníctvom neverbálnej komunikácie. Alberta opisuje jeho pocity šťastia.
Všimli ste si duševnú pohodu dieťaťa a aká pozorná je Alberta k reakciám dieťaťa? Aké sú zložky takto vyladenej interakcie?
Pomenovanie pocitov – Dostať auto.
Abdel (3;7 r.), pre ktorého je holandčina druhým jazykom, rozpráva Soumii o novom aute. Soumia pomenúva jeho pocity na konci konverzácie.
Všimli ste si, ako nadšene sa Abdel rozpráva so Soumiou a to aj napriek tomu, že holadčinu ešte úplne neovláda? Na začiatku P2G projektu sa Abdel skoro vôbec nerozprával s deťmi ani s učiteľmi a často sa vyhýbal očnému kontaktu.
Hra “Človeče, nehnevaj sa”
Učiteľka Dana sa hrá spolu s deťmi. Oliver (6 r.) sedí po jej ľavej strane. Napriek tomu, že Oliver bol veľmi hanblivý chlapec, ktorý sa vyhýbal kontaktu so spolužiakmi, počas tejto hry je uvoľnený. Učiteľka Dana pomenúva a verbálne opisuje jeho pocity entuziazmu a radosti. V niektorých chvíľach riadi druhé deti, ktoré porušujú pravidlá.
Všimli ste si, že Dana stále dáva pozor na Olivera, hoci sa druhé deti snažia pritiahnuť jej pozornosť? Všimli ste si, ako pomenováva Oliverove pocity?